Nie je tomu tak dávno čo som začal učiť na základnej škole. Prešli len krátke dva mesiace ale pre mňa sú to dva mesiace, ktoré by som mohol nazvať rokmi. Bez milosti vrhnutý do vyučovacieho procesu medzi malých ale o to zúrivejších žralokov v podaní detí. Podaj prst a budeš zožraný celý a zaživa. Ako sa vraví, že začiatky bývajú ťažké, tak ani v tomto prípade to nebola výnimka. Postupom času som si však začal zvykať a ešte si stále zvykám. Kopu vecí som začal vnímať odlišne. Obvzlášť tie, ktoré sa dotýkajú buď mňa, ako osobnosti alebo mňa, ako učiteľa.

Keďže učím na dedine, už som verejná známa osobnosť. Krok čo krok je ostro sledovaný a každý prešľap je ako návnada pre ďalších dravcov. Inými slovami chcem povedať, že ako sú vo svete celebrít viac zaujímavé ich škandály ako celebrity samé o sebe, tu to platí tak isto. Samozrejme s tým rozdielom, že mesačne mi nepípne suma o piatich cifrách a v skrinke nemám oskary ale učebnice matiky a chémie pre základnú školy. Avšak, prijal som to ako súčasť svojho života. Predsa tu bývam celý život a viem ako to tu chodí. Stále si zvykám nato, že kedykoľvek idem po obci na mňa decká kričia: "Dobrý deň, pán učiteľ!". Ja sa pousmejem a aj ma to poteší. Zase nemôžem povedať, že ľudia sú tu neprajní. Len, občas si všímajú vecí, ktoré by nemali namiesto tých, ktoré by si práveže mali. Tiež som len človek. Ale zatiaľ toto všetko vnímam pozitívne.
Berte konečne učiteľa ako osobnosť, ktorá sa snaží položiť základy pre budúcich inžinierov, informatikov, ekonómov, vedcov ale i tých, ktorí budú zručnejší manuálne ako vedomostne. Predávať vedomosti je prirodzený zákon a niekto to robiť musí.  

S ďaľšou vecou, s ktorou sa podotýkam, je nenávisť a zasleplenosť voči učiteľom. Teraz mám namysli, že aké mýlne predstavy sa všeobecne šíria. Na Slovensku. Nad kopou vecí mávnem rukou a idem ďalej ale toto je práve tá vec, ktorá sa dotýka istým spôsobom aj mňa. Ako som spomínal, 2 mesiace učiť sa nezdá veľa ale sú dosť nato aby som pocítil oheň na koži ako sa šíri po celom tele. Teraz by som chcel veľmi jednoducho vysvetliť, že je úplne zbytočná zaujatosť voči učiteľom.



Učiteľ sedí celý čas na zadku a pije kávičky
Toto je najpravdepodobnejšie vyskytujúca sa fráza. Koľkokrát som rád, že si vôbec sadnem! Tých 10 minút prestávky naozaj stačí nato aby som si tú kávu stihol spraviť, nechal vychladnúť a ešte vychutnal. Pre mňa je luxus, keď stihnem si dať kávu z termosky a zjesť desiatu. Spomínal som niekde, keď zazvoní najprv musím ukončiť hodinu, potom sa pripraviť na ďalšiu? A vlastne nie. No a ešte keď prirátam dozor do toho, mám času rovno na preležaniny!
  
Učiteľ je len robot, ktorá nemá nárok na život
"Čo chceš? Veď aj tak ideš skorej domov!". Áno asi o hodinu skorej, keď sa dá. Ale netreba zabúdať, že tá neodrobená hodina ma čaká doma. Spomínal som, že treba robiť prípravy na hodiny a opravovať písomky? Za tie krátke prestávky a hodinu naozaj nestihneš toho veľmi porobiť. Veľa času treba venovať škole aj doma. Svoj voľný čas podotýkam. A to okolo mňa sú kolegyne, ktoré majú rodinu s deťmi a čo okolo toho sú starosti. Čiže mať čas sám pre seba alebo iné činnosti? 

Učiteľ má stále len voľno
Super, máme o týždeň viac dovolenky! Ale zrátaj si to. Jedny prázdniny, druhé, tretie..... To všetko sa ti ráta do dovolenky. Zobrať si týždeň dovolenky počas vyučovania a oddýchnuť si? LUXUS! Ale uznávam, mať "skoro" celé leto prázdniny, je paráda.

Učiteľom sa stále len zvyšuje plat
Už teraz mám po dvoch výplatách dôvod na radosť, že si môžem dovoliť zatepliť dom, vymeniť strechu a vyplatiť hypotéku. Po ďalšej výplate uvažujem, že si nechám navŕtať ropu. Ešte pred pár rokmi kedy som uvažovaľ o učení ma práve odradil plat. Bol žalostný nato aby som robil za "almužnu". Do toho všetky tie starosti a povinnosti učiteľa. Platy sú dnes síce vyššie ale nie natoľko aby som si dovolil vyskakovať. Všetko je tabuľkovo hodnotené. Čiže keď chcem kariérne postúpiť musím si v prvom rade dorobiť doplnkové štúdium(2 roky), ktoré ma mimochodom už teraz stojí voľný čas. Ďalší postup? Atestácie. Sú celkom 2. Aj tie si možno spraviť až po pár rokoch. Tým dosiahneš strop tabuľky. Uvedom si, že tu človek naozaj musí na sebe makať aby dosiahol strop. Tu jednoducho nejde povýšiť sa štýlom liezť niekomu do zadného "otvoru". Pracoval som v korporáte, tak viem ako to chodí tam. 

Učiteľ nemôže krivdiť žiakovi
"Ako ste si mohli dovoliť dať poznámku?". Každý, kto dostal zlú známku alebo poznámku mal pred rodičmi psie oči a obvzlášť obmäkčoval srdce rodiča ako je učiteľ na neho zasadnutý a zlý. Áno sú rôzni učitelia, ktorí by túto profesiu nemali vôbec vykonávať. V tomto smere však poukazujem práve, na tú nespravodlivosť rodičov a súčasne nastavený systém. V prvom rade si treba uvedomiť, že žiak trávi s učiteľom veľa času. Preto nie je pre neho len učiteľom ale aj vychovávateľom. Snaží sa mu vštepovať výchovný odkaz, z ktorého si ma zobrať príklad, poučiť sa z neho. Každý je jedinečný a má svoju povahu. Tak ako sú rôzni učitelia, sú aj žiaci rôzni. Práca s niektorými je veľmi komplikovaná a narúša vyučovací proces. Nie som práve ten typ človeka, čo sa snaží poznámkovať, dávať zlé známky za každú cenu ale keď už k tomu príde, problém bude asi niekde inde. Musíme sa učiť na vlastných chybách a prijať zodpovednosť za ne. Ale kto sa nepoučí, asi značí, že niečo nie v poriadku. Pre mňa je lepšie prostredie, keď so žiakmi zavtipkujem, zasmejem sa, občas odbehnem od témy a zase znovu späť k preberanej látke. Vidno, že je to aj pre toho žiaka lepšie prostredie. No akonáhle už to začne zneužívať, zistí, že všetko má svoje hranice a netreba tieto hranice skúšať ďalej preliezať. Každý vyučujúci má svoj štýl výčby. Nie každý rodič s tým musí súhlasiť ale nemyslím si, že učiteľ dáva pokarhanie len tak. A keď už žiak prekročil dáke hranice musí spoznať zato trest. Negatívnu skúsenosť adresovanú na moje meno už mám aj ja, ale práve so žiakom, ktorý je problémový. Aká irónia, však?
Je nutné si uvedomiť, že dnešná doba je v jednom smere dobrá ale v druhom smere zase zlá. Vidím to na správaní žiakov, ktorí koľkokrát kopírujú správanie rodičov. Nie je nič príjemné, keď nahnevaný rodič si "hasí" problémy na učiteľovi, lebo on je vždy na vine. Neviem čo je toto za dobu, ale už je to prehnané: "Moje" dieťa je nedotknuteľné a nemáte právo ho "trestať"! Myslím, že tu je vhodné pripomenúť: "Žiak" je povinný rešpektovať pravidlá spoločnosti, ktoré sú danné v "školskom poriadku". Nie som násilnícky typ ale podaktorí by zaslúžili zopár výchovných. Strašne veľká benevolencia je v dnešnej dobe. Žiaden rešpekt.



Zhrnul by som to do jedného. Sú samozrejme učitelia, ktorí robia hambu a nečesť dôležitej a preceňovanej profesii, kedy žiakov naučiť a nielen si to odbyť. Ľudia si zväčša všímajú len negatívnych vecí ale keď niekto spraví niečo navyše alebo dobré, zato pochvaľu už nedostane. Zvyknutí sme počúvať len kritiku. Ale čo tak aj učiteľa povzbudiť a pochváliť za dobrú prácu, keď ju v skutočnosti odvádza? Ani si neviete predstaviť ako to človeka poteší. Tu je to o tom celom - o tolerancii a miešaní všetkého do jedného vreca. Tak isto uvediem príklad. Homosexualita. Hneď veľa ľudí vypení. Už len zo zvyku, že to je niečo, čo by existovať nemalo. Položím otázku. Čo si vybavíš ako prvé? Tipujem, že chlapa v koženom latexovom obleku s holou riťou alebo preafektovaného jedinca. Výborne, tlieskam ti. Presne o tomto hovorím. Niečo máme v hlave presne vsugerované a preto to budeme nenávidieť, lebo to nie je normálne. Je normálne poslať nezvládateľného žiaka do školy? Tak isto ako keď existujú blbci, postihnutí ľudia... Nemajú právo existovať? Majú aj keď bývajú pre spoločnosť príťaž. Teraz si skús predstaviť najlepšieho kamaráta alebo kamarátku a sú to sporiadaní, dobrí ľudia, žijúci bežný život. A pritom nevieš, že má inú orientáciu. Zanevrieš na neho / ňu? Ak áno, myslím, že práve ty by si si nemal/a zakladať rodinu, pretože ak bude tvoje dieťa v budúcnosti dostávať takéto nemorálne, nenávistné názory, je veľká pravdepodobnosť, že vyrastie z neho rovnaký ignorant ako ty. Mne tiež nie je pochuti, keď vidím prehnané správanie ľudí a prevracia sa mi žalúdok. Všetkého veľa škodí. Ale riadim sa pravidlom. Nerob iním to, čo nechceš aby oni robili oni tebe. Alebo daj pokoj ty mne, ja dám tebe. Ak nikto nezasahuje do tvojho života, nechaj to byť. Tiež sa ti nebude páčiť, ak ti niekto bude vnucovať svoj názor, prečo napr. nečítaš a máš také primitívne názory.... Natoč si proti sebe zrkadlo, pozri sa doň a uvedom si, že či nemáš v prvom rade riešiť toho, kto je na druhej strane odrazu. Teba.


Všetky spomenuté body netreba brať ako negatíva a ukazovať školstvo v zlom smere. Len som chcel poznamenať, že byť učiteľom nie je jednoduché a ani nie závideniahodné. Obetovať sa vo voľnom čase, byť neustále v jednom kolobehu, mať zodpovednosť za deti... Ja osobne beriem úlohu učiteľa ako pekné i náročné povolanie. Práca ma napĺňa, aj keď ma žiaci dokážu vytočiť do štádia vybuhnutia atómovky, koľkokrát sa pousmejem a idem ďalej. Keď ťa práca baví, je radosť do práce aj chodiť. Konečne si môžem v mojom živote povedať, že mám svoju prácu rád.